Koutcha Charter 
Genre: Homme Inscrit le: 23 Aoû 2003 Sujets: 71 Messages: 2445 Localisation: Créteil
|
Posté le: 09 Déc 2003 18:34 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XI Kont Di Laguyàn |
|
|
Sa ka fè nanni nannan moun ka ékri an kréyol, mé nou pa ka touvé adan libréri sé teks-la ki sòti ni senkan, dizan, ventan, trantan...
E menm an bibliotek sa pé red pou trouvé yo.
Mi an kont Laguyàn pou jòdijou, madi 9 désanm 2003.
Kréyol Laguyàn sé an lang kon ta nou an. Sé pa yenki "mo" "to" kon yonndé kouyon matinitjé, gwadloupéyen ka di lè yo pa ni ayen pou di asou kréyòl-tala ek péyi-tala.
Man kité teks-la menm manniè-a yo pibliyé'y lanné 1985
(menm présantasion, menm lotograf, menm ti défo teknik -coquilles-)
Tansion tesk-tala pa lib. I ni an met...
Aprésyé'y !
Kont Di Laguyàn
Konpè tig
ké konpè lapen
Lékri-a : Ernestine Bocage
Ké : Marie-Line Wilson
Colette Antoine-Edourad
Pauline Pindard
Louis Honorien
Désen-ya : Guy Benth
Sous le patronage de l'association Rakaba - Cayenne, 1985
ISBN : 2-905728-00-0
Krik... Krak !
Kodjo sa roun timoun Laguyàn é lò nou ka palé pou li, a konsidéré nou ka palé pou zòt tout timoun Laguyàn.
Alò kouté !
Kodjo pa gen pyès liv ki ka palé li asou so péyi, asou so fanmi, asou so tanbou asou so kréòl...
Atò nou sir i pa té ké kòlé si roun jou, i té ka wè tout sa ka intérésé li ékri andan roun liv. Nou sir i pa té ké kòlè si so métrès lékòl té ka palé di so lavi.
A pou sa, sa liv-a ka rakonté zòt roun kont.
Antan lontan, pyès kaz pa té ganyen ni radyo ni télévizyon, mé a pa pou sa timoun ké granmoun pa té ka distrè yé ko.
Yé té ka asiz divan yé lapòt, lò soléy té kouché, épi yé té ka kouté kont ké dolo sé pi gran-yan té ka voyé bay yé.
Yé té ka kouté kouman Toti té ka ari di so Konpè, Tig... kouman Lapen ja kouyonnen Kayman ké Kayakou ki té fò pasé li...
kouman Ti Jan ké Ti Mari...
Sa liv kont-a, a pronmyé-a, mé a pa dernyé-a. Li ké mélé zòt o kouran di zafè Lapen ké Tig so konpè.
I ékri an kréol, pas a oun kont kréòl, pas Tig ké so konpè Lapen té ka palé kréòl, kou Kodjo, kou zòt tout.
E pis zòt ka palé kréòl, zòt ké pouvé li li fasilman. Kouté kouman pou zot fè :
- chak son ka ékri oun sèl mannyè ;
- pa jen bliyé, zot divèt prononsé tout lèt-ya.
Mé tablo-a : (nou fè li ké sa di lasosyasyon Rakaba - Cayenne).
(1)
---------------------
Atchèlman zòt paré
Krik ... krak ...
Patatrak san zo.
Konpè Tig Ké Konpè Lapen
Krik... ! Krak. .. !
Sa zandoli ka poté ? Fokòl !
Roun jou, konpè Tig alé lapèch ké so konpè, Lapen. Yé
tchenbé oun gran panyen poson. Panyen ki sa panyen !
Tig di : "Konpè, annou patajé !"
Pronmyé bagaj li fè, li tiré so pa, sa di so fanm, sa di so trwa pitit, sa di
so tranmay, sa di so palank, sa di so kannon, pa so pagay ké sa di so
kwi dilo.
Lò Tig fini patajé, li rété trwa poson pou konpè Lapen. Panyen
poson-an té tèlman pézan, ki Tig pa té kapab lévé-li.
"Souplé konpè, idé mo mété mo panyen asou mo tèt !".
Lapen pa fè kò rèd, li idé Tig. I di Tig :
"Mo pòkò ké rantré, mo kouzen maryé bonmantin-an, Ii envité mo a
so nòs".
Tig pati.
Krik... ! Krak... !
Lapen pa pédi tan. Waya ! Waya ! li fandé danbwa. Plaf !
Plaf! li alé lonjé tou long òbò chimen koté Tig ké pasé talò.
Oumf ! Oumf ! Tig pran oun lòdò. Hum ! Hum ! A pa ki bò ? Li
lévé so sousi, li bay goch, li bay a drèt. Li apersouvwè roun lapen rèd
atè-a. Li di :
"A ! men roun lapen sou pou mouri. Li divèt soti a maryaj. Si mo
panyen pa té pézan sa pézan-an, mo té ké ramasé Ii".
Tig kontinwen so chimen. Li maché, li maché.
Krik... ! Krak... !
Konpè Lapen kouri an didan danbwa-a. Lò li rivé asou roun
bon distans, li lonjé so kò ora chimen-an.
Mé konpè Tig ka pasé :
"Mé non, sa mo ka wè-a ? Sa ka fè dé lapen mo ka pédi. A ! si mo té
pouvé idé mo panyen-an, mo té ké pran-li".
Krik... ! Krak... !
E mistikrik ! E mistikrak !
Konpè Tig kontinwen so chimen. Lò li rivé annan détou
chimen-an, sa li ka wè : mé roun trwazyenm lapen lonjé tou long. Tig di :
"A ! non, sa fwè-a mo ka mété atè. Menm si mo kasé mo kou, a pou
mo ramasé sa trwa lapen-yan. A oun ti vyann mo fanm kontan !".
Konpè Tig pozé so panyen poson òbò trwazyem lapen-an. Epi li
bay viré.
Mouché alé sasé sé dé ròt-ya.
Mésyé krik... !
Mésyé krak... !
Lò Tig rivé koté dézyenm lapen-an té fika, li pa wè li. Tig di :
"Mé a kisa. Oro ! li divèt désoulé. Mo kalé pran pronmyè-a !".
Mouché pézé dèyè pronmyè-a.
Maché, maché, pa gen pronmyè !
Konpè Tig bay déviré pran so trwazyenm lapen ké so panyen
poson. Pa gen panyen, pa gen poson.
Tig lé mouri, lanmò pa lé pran-li.
E di krik... ! E di krak... !
Aboubou Ababa
Tig kouri koté konpè Lapen: "Konpè ! Konpè !".
Lapen té ja koumansé nétwayé so poson. Li rété i di konran :
- A kimoun ?
- A 0mo, konpè Tig.
- A kisa ou bézwen Konpè ?
- Mo vini sasé maso difé.
- Pa rantré Konpè, pa rantré, mo fanm an chimiz dronmi ! Mo ka
poté difé-a ba-ou.
Krik... ! Krak... !
Sa zandoli ka poté ! Fokòl!
Timoun-yan, mo ka di zòt, Konpè Tig té alé pou tchenbé
lapen, mé i rantré tou tris a so kaz.
Enben sa jou-a, tout lafanmi Tig manjé latè gra.
Krik... ! Krak... !
Traduction condensée du conte :
Compère Tigre et Compère Lapin
Tigre et Lapin vont à la pêche. Ils prennent beaucoup de poissons.
Lors du partage, Lapin se retrouve avec trois poissons, Tigre ayant pris sa part plus
celle de sa femme, de son canot, de sa pagaie, de son filet, de sa palangre.
Lapin qui ne l'entend pas de cette oreille, se débrouille pour ne pas faire la route avec
lui, alléguant qu'il doit se rendre au mariage d'un cousin. Ils se quittent.
Pendant que Tigre rentre chez lui ployant sous le poids de son panier plein de poissons,
Lapin coupe à travers bois, se couche au bord de la route de tout son long. Tigre le
dépasse, croit voir un lapin ivre et regrette d'être trop chargé et de ne pouvoir le ramasser,
il continue sa route.
Pour la deuxième fois puis la troisième fois, Lapin le dépasse et refait le lapin ivre
mort. La troisième fois, Tigre se laisse tenter et pose son panier près de ce qu'il croit être le
troisième lapin.
Il retourne chercher les deux premiers qui ont naturellement disparu. Les lapins,
croit-il, se sont déssoulés, mais quand il revient pour reprendre son panier et le troisième
lapin, il s'aperçoit que tous deux se sont volatilisés. Alors il comprend qu'il a été joué.
Tigre se rend sur le champ chez Lapin, sous prétexte d'être venu chercher du feu, pensant
en fait le surprendre. Mais Lapin refuse de le laisser entrer -sa femme est en chemise
de nuit- Tigre repart tout penaud.
------------------------------------------
Masak ! Kanm !
Kini kini ! Kwa sek
1. Ti koulan anba pon ?
2. Piti matin ka bat so manman ?
3. Lò mo dibout i kouché, lò mo kouché i dibout ?.
4. Dilo dibout ?
5. Dilo kouché ?
6. Indyen laro bwa ?
7. Divan lapòt bondyé plen ké lapo pistach ?
8. Mo isi, mo la ba ?
9. Ti barik san fon ?
10. Ti barik san serk ?
11. Zo kouvri lachè ?
Répons :
1. Lang
2. Lakloch
3. Pyé
4. Kann
5. Moulondo
6. Wara
7. Zétwal
8. Wey
9. Bag
10 Dizé
11. Krab
(1) Man pa mété tablo fonétik la |
|