www.volcreole.com Le forum de discussion des Dom-Tom ! Guadeloupe, Martinique, Guyane, Réunion St Pierre et Miquelon, Mayotte, Polynésie, Wallis et Futuna, ...
Posté le: 18 Mar 2004 15:48 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Jòdi-a man ka prézanté zot an poem zot konnet, zot ja tann, mé la zok ké pé li'y. Pou sa ki pa Konnet J. Bernabé sé an matinitjé.
Pou matjé teks-tala, nou sèvi létid GEREC-F liméro 2.
Joby Bernabé - Fanm
Album : 3 mo 7 pawol, 1985
Fanm flè ka tounen nonm an kolibri
Fanm flech ka pitjé nonm an mitan tjè
Fanm fil ka voplé nonm an pwel zié-yo
Fanm fiel ka fann fwa nonm ek an kout lang
Fanm fol ka pann tjè nonm an bout branch-yo
Mé fout fanm fò, fout !
Lè fanm fè tan fè fos pou fò, um ! !
Mé fout fanm fò, fout !
Lè fanm fè tan fè fos pou fò !
Fanm kann ka dousi nonm ek zié dou yo
Fanm ganm ka vèglé nonm ek lo fa-yo
Fanm ranm ka ranmé nonm an tout dlo-yo
Fanm lanm ka nenyen nonm an dlo zié yo
Fanm flanm ka brilé nonm an dé bra-yo
Mé fout fanm fò, fout !
Lè fanm fè tan fè fos pou fò, um !
Fout fanm fò, fout !
Lè fanm fè tan fè fos pou fò !
Fanm flo ka tounen fol pou an babiol
Fanm tref ka ped lakat pou an wa tjè
Fanm fes, voplé pézé, mi lanmoné'w, mamzel !
Fanm bef ka trimen vet anba jouk nonm
Fanm feb ka chignen chenn an tout chimen, um !
Mé fout fanm fò, fout !
Lè fanm fè tan fè fos pou fò !
Ay, an vérité
Fout fanm fò, fout !
Lè fanm fè tan fè fos pou fò !
Dépi avan nanni-nannan
Avan prèmié jénérasion ki pran soufrans
ek délivrans
Non'w té ja ka kouri nan van
ek bétafé léternité.
Soley batzié anba an kout zié'w.
Ou flanbwayé zantray lannuit.
Sèpan lavi rantré nan kò'w
Simen vènen lakonésans
Ek i tété'w pa andidan'w.
Nef lalin plenn anlè bouden'w.
Ou pòté chay avan chay fet.
Gran jou kléré dé bol jounou'w.
Ou mété nonm asou latè
Ou swen an péyi
Epi chalè'w
Epi lachè'w
Epi laswè'w
Ay fanm !
Ki moun ki noz malpalé fanm
Jòdi ta a anlè tè-ya ?
Ki nonm ki sé palé di fanm
San i pran tan pézé kracha'y
setsansiek fwa an fon goj-li ?
Ki fanm ki pa sé sav i fanm
Avan milan
Avan kankan
Avan pawol masibol fol
ka simen fiel ek malkadi
anba fétay lanmézon nou an ?
Um ! Fanm !
Si ou wè man sé nonmen non'w
Pawol-mwen sé an ti lafimen
ka filtré anba kannari'w
Lafimen-yan kay fè chimen'y
Kannari-ya limenm sé félé
Twa woch ou a andwa toujou la
Ou sé reldo kannot lavi
Ou sé mamel divini nonm
Um fanm !
Si'w wè man sé nonmen non'w
Pawol-mwen sé an ti lafimen
Ka filtré anba kannari'w
Lafimen kay fè chimen'y
Kannari-ya limenm sé félé
Twa woch ou a andwa toujou la
Ou sé reldo kannot lavi
Ou sé mamel divini nonm
Pas an vérité
Fout fanm fò, fout !
Lè fanm fè tan fè fos pou fò, um !
Fout fanm fò, fout !
Lè fanm fè tan fè fos pou fò !
Posté le: 22 Mar 2004 02:00 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Sa ka fè nanni-nannan moun ka ékri an kréyol,
mé nou pa ka touvé adan libréri sé teks-la ki sòti
ni senkan, dizan, ventan, trantan...
E menm an bibliotek sa pé red pou trouvé yo.
Jòdi dimanch 21 mas 2004 jou éleksion réjional ek kantonal
mi an kont péyi Matinik.
Man kité teks-la menm manniè yo pibliyé'y an lanné 1967.
(menm présantasion, menm lotograf, menm ti défo teknik -coquilles-)
Tansion tesk-tala pa lib. I ni an met.
Pierre Nourry sé an vizitè Fwansé ki ékri an liv asi istwa, géografi,
ékonomi, moun ek kilti Matinik.
Adan dékatman (1) kat la i kriyé "Le langage créole" oti ou ka trouvé kont-tala
i pa ka di ki kontè rakonté'y istwa-tala oben ki moun ki bay li.
Aprésié'y !
Pierre Nourry, A la Martinique, Ant-Isle de l'Amérique,
Editions d'Histoire d'Art, Librairie Plon, 1967, 223p.
Préface de Henry Lémery, ancien sénateur de la Martinique
Transposition créole de Fables de La Fontaine (ou Antérieures)
Le Rat de Ville et le rat des champs
Té ni dé ratt les autt-fois
Yonne té kà reté dans bois,
Lautt en ville té ka retè
Tala vini invité
Laut la pou vini dinéis
Evec li. Li rèponne : Moin
Va vini, ou pè t'anquille."
Jou là li vini en ville,
Li rivè. Vouè la ratt là
Monnein li dans yon placa
Oti noune té ka serré
En pile toutè sote bon mangé.
Y té tini calalou,
Couliroux frit dans saindoux,
Yon supèbe tonton-banane,
La mori roti dans sanne,
Zabocat èvec farine,
Zaloïe, macriaux, sadine
Et pis yon ragoût cochon
Oi té ka senti bien bon.
Pou dessè yo té tini
Confiti patate, pain mi,
Et pis yon bol diri doux,
Boule giriri et pis lous.
Janmain voué bon canari
Com ça ces ratt là té ni !
Engnien pas té ka manqué,
Yo té voyé an pli près
Chaché yon calbasse tafia
Pou décolé mabouïa.
A présent, yo commencé
Métié sans ri sans palé.
Quand yo té a tabe, vouéla
Yo té à ka mangé la soupe,
Yon valett rouvè placa,
Yon rentré dans yon trou : floupe !
Quand valette la té foucan,
Ratt la ville dit : " A présent
Tein-mi valette pati,
Mangé vitement pou fini
Dinein là, bien com i faut,
Plein boudin no, avantayo
Vini fè nous, pè enco."
Lautt là réponne : "moin vlé mo,
Si moin fè ça ; moin simié
Viré lacaze moin. Bon Gué
Pini moin, si moin vini
Pou mangé enco ici.
Moin simié mangé banane
Cuite dans sel pitôt, ou tanne.
Nèg bitation, pas chaché
Nèg laville pour fréquenté.
LE RAT DE VILLE ET LE RAT DES CHAMPS
(Traduction de M. Henry Lémery)
Il y avait deux rats autrefois
L'un demeurant dans les bois,
L'autre demeurant en ville.
Ce dernier vint inviter
L'autre, pour qu'il vienne dîner
Avec lui. Il répondit: « Moi
Va venir, vous pouvez être tranquille. »
Ce jour-là, il vint en ville,
Il arrive. Voilà que le rat
Le mène dans un placard
Où les gens serraient
Beaucoup de toute sorte de bon manger.
Il y avait du calalou,
Du couliroux frit dans du saindoux,
Un superbe tonton-banane,
La morue rôtie dans la cendre,
Des avocats avec de la farine,
Des aloses, des maquereaux, des sardines,
Et un ragoût de cochon
Qui sentait bien bon.
Pour dessert ils avaient
Confiture de patates, pain maïs
Et un bol de riz doux,
Une boule de gigiri (2) et puis lous (2).
On n'a jamais vu d'aussi bon canari (3)
Que celui que les rats avaient !
Rien ne manquait,
On avait envoyé au plus près
Chercher une calebasse de tafia (4)
Pour décoler mabouia (5).
A présent ils commencent
Le métier sans rire et sans parler.
Quand ils étaient à table, voilà
Qu'ils mangeaient la soupe,
Un valet ouvre le placard,
Ils rentrent dans un trou : floupe !
Quand le valet eut foutu le camp,
Le rat de ville dit : « A présent
Tant mieux le valet est parti,
Mangez vite pour finir
Le dîner, bien comme il faut,
Remplissons notre ventre avant qu'ils
Viennent nous faire peur encore. »
L'autre lui répond: « Je veux mourir
Si je fais ça ; que mon Dieu
Me punisse si je viens
Pour manger encore ici.
Je préfère manger de la banane
Cuite dans du sel plutôt, vous entendez (ou tanne). »
Nègres des habitations, ne cherchez pas
Les nègres de la ville à fréquenter.
1. Chapitre
2. Pâtisseries au gros sirop.
3. Métaphore : le canari est le récipient = menu.
4. Signifie ici : rhum de mélasse.
5. Glaires de la gorge.
Posté le: 14 Avr 2004 17:00 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Sa ka fè nanni-nannan moun ka ékri an kréyol, mé ou pa ka toujou trouvé an libréri sé teks-la ki sòti ni dizan, ventan, trantan... E menm an bibliotek sa pé red pou trouvé yo.
Mi an poem Laguadloup kité sòti adan jounal Djok. Djok sé té an jounal politik fet an Fwans pou sé Antiyé ki té ka viv an péyi-tala. Sé té an jounal progrésist, antikoloniyalis. I koumansé an 1976 é i mò an lanné 1979.
Man kité teks-la menm manniè-a yo pibliyé'y lanné 1977.
(menm présantasion, menm lotograf, menm ti défo teknik -coquilles-)
Yo pa mété non moun-la ki ékri'y.
Aprésyé'y !
Djok
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°11
Semaine du 21 au 28 janvier 1977
Tan Gaoulé
Ki kalté bagaye sa ?
Tan ka fè tan,
Tan ka kité tan,
E padan tan lasa
Nou adan an létan ?
Awa ! Sa pa kaye pé aye minm' !
Zot mèyè pran lavi-a
Pou on bol toloman !
Ki kalté migan sa ?
Tou padan yonn'-dé sièk,
Adan péyi nou-an,
Zot maré nou,
Maké nou
Féré nou,
Foré nou,
Varé nou,
Moltri tou sa ki andidan kô nou !
An-an ! Sa pa kaye pé aye minm' !
Nou za fè asé lèkètè kon sa !
Atan-n' titak, bann' sansi :
Tan ka vini
Pou zot prann lanmè
Sèvi gran savann' !
Posté le: 24 Avr 2004 21:26 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Jòdi an kont ki sòti adan jounal Djok.
Djok sé té an jounal politik fet an Fwans pou sé Antiyé ki té ka viv an péyi-tala.
Sé té an jounal progrésis ek antikolonialis.
I koumansé an 1976 é i mò an lanné 1979.
Man kité teks-la menm manniè-a yo té pibliyé'y lanné 1976.
(menm présantasion, menm lotograf, menm ti défo teknik -coquilles-)
DJOK
Hebdomadaire
Le journal de la communauté antillaise
N°7 Semaine du 24 au 31 décembre 1976
Pouki yo ka tchoué
kochon lanouel ?
- Mistrikri !
Mistrikra !
- Sa ki papa chyin ?
Chyin !
Sa ki manman chyin ?
- Chyiènn !
Toua foua bèl kont !
- Toutt kont sa bon pou di !
Eh byin manmaye, vini kouté an ti parol, an bèl ti parol éti moun
Matnik ka di : «Toutt kochon ni Sanmdi-yo» épi jan la Gouadloup
ka di : «Toutt kochon tini jou-Nouèl-a-yo». Mé sé nou minm nou-
minm. Nou sav sa lé di mimm' bagaye-la.
- Hé krik !
- hé krak !
Ni moun ka di kon sa an tan lontan, kochon pa té alé lakrèch
pou ouè lanfan jézi (sé douett té an vié mal kochon-planch bô-kaye).
Konpè Lapin, Konpè Makak, Konpè man-nikou, Konpè Mouton,
Yo toutt té pran kouri aye gadé sa. konpè kochon rété dômi an
kabann-li. Asiparé, i di «sé pa ba piès kochon nouè kon moin-
minm zafè bondié tala ! Aye pann-kô zot !» Yo di konsa bondié
(bondié blan-an) té telman anrajé i vréyé sé lé zot-la tchoué Konpè
kochon épi manjé-ye, épi i di yo konsa ki chak lè Nouèl té ka rivé
falé yo té tchoué an kochon pou manjé-ye.
Hé krik !
Hé krak !
- Héééé-ééé-kri !
- Héééé - ééé kra !
Man pa sav si toutt moun dakô ou byin pa dakô épi istouè tala.
Moin minm an té ké la, an té ké fè kon kochon. Manmaye, an
vérité, man pa kouè sé pou sa yo ka tchoué kochon lanouèl ! Ni
dé moun ka di sa, mé ni dôt moun ka di a pa vré.
- Hé krik !
Hé krak !
Manmaye lanouèl sé an sèl voumtak, an sel voukoum ! Toutt' pèp-
la ka santi konsi diré i adan an nich fonmi, toutt moun anvi krié
anmoué ! Nou, lé antiyé, nou sav ki lanouèl, sé pa an jou pou
moun rété dômi an kabann-yo. Nou ka fèté lanouèl kon nou nou
labitid fété-ye bô kaye nou !
- Hé kri !
Hé kra !
«Toutt kochon ni sanmdi-yo, toutt kochon ni jou a nouèl a-yo».
Ti parol tala, fôk sav la i sôti. Sé an fon lesklavaj i sôti. Dépi antan
lesklavaj, zansêt-nou té ka fété lanouèl an manniè-yo. Jou tala, sé
bétché-a té ka fè ti nouèl-yo, an manniè yo. Mé yo té vini pè jou
tala, pass sé joutala toutt sé esklav-la té ka jouinn kô-yo. Mi sé la
fôk chèché la ti parol la sôti. Sé zansèt nou a té ka fété Nouèl
épi kochon, boudin, paté, sété sèl richès yo. Yo té ka nouri bèt-la
pandan toutt lanné pou manjé-ye lanouèl. Sé pa té bondié ki té ba
yo lôd tchoué kochon. Lè zansèt nou té ka di « Toutt kochon ni
sanmdi yo, toutt kochon ni jou a nouèl a yo », sé pass yo té byin
sav, an jou, yo té ké rivé libéré kô-yo. Kochon-an yo ka palé-a, nou
toutt sa sé ki sa !
Aprézan manmaye, man byin palé, man ka espéré toutt moun-lan
ké pasé an bon Nouèl. Séprifin !
Posté le: 26 Avr 2004 20:30 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Jòdi an kont ki sòti adan jounal matinitjé, Grif an tè.
Man kité teks-la menm manniè-a yo té pibliyé'y lanné 1977.
(menm prézantasion, menm lotograf, menm ti défo teknik -coquilles-).
Tansion. An twaziem dékatman-an, yo mélanjé sé fraz-la.
Man ka kité zot mété lot adan yo.
GRIF an tè
Pou nou sanblé èk apiyé pwa ko nou
Léméro 9/12/77 pou 9/12/77
Mi an kont ka palé anlè tan mawonnaj-la.
Sé Ina Césaire ki piblié-ï épi mété an fwansé
osi dan liv kont-la i kriyé : Contes de mort et de
vie aux Antilles
MILÉ ESKALV
Mésiézédam,
Ka touvé té ni an fi ki té mayé épi an
milé. Ékri ! Ékra ! Mé ka touvé jan lontan
té tèlman an bétiz, yo pa té ka rété gadé
épi ki moun yo té maré. Yo té ka mayé
épi ninpôt ki bêt. Kri ! Kra !
Mé li misié milé ka touvé i ka travaye
tèlman, pov boug, i té mandé mèt-li an
pèmisyon pou i sa alé mayé. Kri ! Kra !
Alô, i mété ba-ï an jounin pou i té
mété-ï a kriyé Dinba. Ka touvé Dinba sé
non milé é i ka rété an môn'. Kri ! Kra !
mayé épi apré mariaj-li, i ké viré pran
travaye-li. Mé ka touvé i ka chayé, i ka
chayé ba-ï, i ka chayé kann tèlman, tout'
do-ï kôché , ka touvé i pé pa viré an
travaye-li, i pé pa viré alé ankô. Ékri !
Ékra !
Alôs, i alé, i mayé. Lè i mayé, i sonjé
travaye-li, i konstaté i pé ké ritounin.
Alô, li mèt-li pa fè ni yonn, ni dé, mèt-li
vréyé an lous kriyé-ï.
Lous la monté an tèt an mônn épi i
I mété-ï a kriyé : Dinba-é-é-é-é ! Dinba !
Kri ! Kra !
Dinba réponn an ba môn'-la ; i santi
i lass. I soukwé zorèye-li : «Da-da-da-da !
Man ja rété vinndézan, an diré man pé ké
viré !» Ekri ! Ekra !
Dinba réponn-li :
«Kôd sang krazé !
La pli a pété !
Brid-la démoli !
Man pa lé vini jôdi...
Ékri ! Ékra !
Lè lous ki té an tèt mônn-la konstaté
Dinba di i pa lé vini jôdi, i pé ké ritounin
ankô, i mété-ï a djélé Dinba toujou.
Kri ! Kra !
«Dinba-é-é-é-é-é !
Dinba !
Dinba-o-o-o-o !
Mèt mwin ka kriyé-ou...
Tonnè !
Mèt mwin ka kriyé-ou...
Tonnè !
Kri ! Kra !
Dinba viré réponn minm bagaye :
«Kôd sang-la krazé !
La tè-a pété
Brid an mwin démoli !
Man pa lé vini jôdi...
Kri ! Kra !
Sé di la, mésiézédam, Dinba santi tra-
vaye-la sété an lèklavaj. I santi i pé pa
alé ankô. I rété ; an bonnè i té vini mayé :
sé sa ki fè i santi travaye-la té ti brin tro
rèd anlè-ï.
Kravach-la pété. Bidon-an krévé. I pa
pran lapinn ritounin, i rété an bra
madanm-li épi i pa pran lapinn ritounin
ankô ! Ékri ! Ékra !
Posté le: 01 Mai 2004 11:04 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Dan ven-té-un jou nou kay sélébré 22 Mé. Mi an ti poézi pou sonjé, pou chanté tout sé moun-la ki ka lité pou libèté-yo.
Jounal
GRIF an tè
POU NOU SANBLÉ EK APIYÉ ANLÈ PWA KÒ-NOU
Liméwo 8 23/11/77
Liméwo espésial MONCHOACHI : KONPÈ LAWOUZÉ
22 MÉ
Dépi tan lontan
An tan djab té ti bolonm,
Yo féré libèté
Avan i rivé
An lapot maléré ;
Dépi tan-tala
Mwen lé di : dépi tjek tan,
Pa ni jou ki pasé
Maléré pa chèché
Jou libèté...
MEN LIBÈTÉ PA NI JOU :
Libèté sé an chimen
Pou jòdi-jou
Kon pou dimen
22 Mé : Jou libèté !
Men libèté pa ni jou
Libèté sé jou an jou
An goumen ou ka mennen !
Libèté sé an biten
Pou pran a dé lanmen !
22 Mé : Jou libèté !
Men libèté pa ni jou :
Libèté sé an bizwen
Pou sa ki san ayen !
Libèté sé an grenn
Tout jou bon pou simen !
22 Mé : Jou libèté !
Men libèté pa ni jou :
Libèté sé an gran van
Ka souflé an tout tan !
Libèté sé an pawol
Pou sa ki pa ni wol !
22 Mé : Jou libèté !
Men libèté pa ni jou
Libèté sé douvan jou
Ka baré moun-a-sou !
Libèté sé bonmaten !
Ka woté'w an siren !
22 Mé : Jou libèté !
Men libèté pa ni jou :
Libèté sé an tanbou
Ka wouklé an tjè-nou !
Libèté sé an chaltouné
An mawonnez ka pòté !
22 Mé : Jou libèté !
Men libèté pa ni jou :
Libèté ni tout jou
Pou rivé an bo jou !
MONCHOACHI
Pou rikopié teks-tala, nou sèvi létid GEREC-F liméro 2.
Posté le: 03 Mai 2004 07:11 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
An ti kont pou koumansé jounen-yan.
Man kité'y menm manniè yo té mété'y déwò an lanné 1977 (menm lotograf, menm ti défo teknik (coquille), menm pézantasion).
DJOK
Hebdomadaire
Le journal de la communauté antillaise
N°35 Vendredi 22 Juillet 1977
MAKAK ÈVÈ RÈV-AYE
Konpè Makak té rété ka an man-
man boua, évè madanm a'y é
timoun a'y.
Zafè-la té rèd koté yo. Makak
té ka planté on ti jadin manjé é,
délè, Man Makak té ka chjé on
tré asi tèt a'y pou i alé vann
fwitaf é grinn a boua.
Min pou razè, yo té razè. Yo
pa té tini on bon kouch pou yo
té dômi ; sé té on bouanglé Makak
té fè li minm, é sé timoun-la té
ka anni vlopé kò a yo adan kabann
Pa minm palé bèl linj ; tout moun-
la té an fouinn.
On jou, Makak té rété ka koupé
kanpèch pou fè chabon ; i rantré
a kaz a'y pi krazé ki on baton
papay charèt pasé asi'y. I halé on
sèk é i alé dòmi.
Makak ka révé i trouvé on (...)
lajan ; i vin' oua. Li é fanmi a'y,
yo ka rété adan on granbidim kaz
hotéba. Yo té ka manjé bon vyann
adan zasièt an poslèn. Yo tini dé
kalité bèl linj ! Adan tout kaz-la
bèl bitin ka fè chyen, Makak an-
lè !
Dévinn a'y, sommèy a'y kou-
pé fap ! I ka gadé alantou a'y ;
minm vyé kabèt-la, minm bouan-
glé-la, minm lodè mori la. I di i
pé képouan sa kon sa. I k'alé tou-
vé bondyé. I pouan kouri. Lè i
rivé aka bondyé, i té ésiflé, ésiflé.
- Bonjou Bondyé !
- Bonjou Makak ! Ki jan sa yé
koté-ou ?
- Hön ! Bagay-la pa gè bon.
- Min ka ki rivé'ou kon sa ?
- Ebin Bondyé, pou ki rèv pa ka
voué ? An révé on kalité bèl ti
rèv ! Lè an lévé, kè an mouin fè
mouin mal. Tanpi souplé bondyé !
An ka mandé ou an ti favè.
Bondyé réponn :
- Hôn ! Sé pou sa ou kolé la ?
Ebin, pa krazé kal a'ou, pa bizouin
manjé nanm a'ou an salad.
Déviré a kaz a'ou é ou ké voué,
tou sa ou ké révé ké fèt,
- Mèsi Bondyé !
Makak déviré a kaz a'y. Alé, i
touvé sa i té bizouin !
Lè labadjou kasé, Makak mété'i
annaks pou i pé dòmi alèz a'y.
Tout moun, pé an kaz-la ! Misyé
Makak bizouin dòmi !
E ! è ! douvanjou, ka i ka révé ?
Pou uitè, i té pou ja mò. I lévé an
sikso. I pa minm tini tan woté ling
a dòmi a'y asi'y. I mété kouri atè
Lè i rivé owa a kaz a bondyé, tan
an pyé a mon-la, i hélé :
- Misyé Bondyé, o misyé
Bondyé ! Pou bitin a yè la, pa la-
pinn anko !
Bondyé minm ka mò ri :
- Min ka'i tini on ? Ka ki toum-
vasé-ou kon sa ?
- Papa Bondyé, an ka rèspèkté-
ou. Tou sa ou fè bon. Min pa fè
rèv voué minm minm minm ! An
révé an té pou mò jòd-la a uitè.
Alos, sèl bitin an pé di-ou : «An
nou pa ka !»
Bondyé rété ka juwé an bab a'y
èvè i di :
- Dakò ! Rêv ka rété rèv, ou pé
ké mò.
Min lapérozité chouboulé Kon-
pè Makak. I foukan. Lè i rivé a
kaz a'y, i mété'y ka kalkilé é i
rivé admèt ;
a pa pon on kalité rèv, pon kalité
monté é désann ki ké fé'y sòti
anba soley cho la.
Posté le: 03 Mai 2004 16:28 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Un texte d'une chanson de J.-P. Marthély qui sonne comme un poème pour finir ce premier lundi de ce mois de mai.
Champagn' - Sé Pa On Rèv
Pawol : J.-P. Marthély
Chantè : J.-P. Marthély
Sé pa an rèv
Tjè'w kon an lil lanmou
Ki pé ban mwen tou lématen an pil dousè
Avè lèspwa kè ou ka kwè mwen
Pou nou sa rikoumansé é gadé sa ka vini
Anlè bato lanmou, nou la ka vwayajé
Sansasion ki mwen tonbé an sé vag-la
ka vwéyé mwen alé anlè an dot rivaj
É ou ka kontinié tou sel, kon si, ou pa sé lé mwen
Wo ! non sa pa vré, é é !
Mmmm ! non sa pa vré
Menm si lanmò vini pran mwen
I pé ké pé pran tjè mwen, paskè sé ta'w
É mwen pé pa imajiné an jou soley rouvè zié'y,
man pa pran ti lodè vaniy ou a,
ki chak fwa lè'w pati ka rété anlè kouch-la
Tou sa'w pé ni, tou sa'w ka fè ka tjenbé mwen
Sé kon si ou lapech, épi mwen sé pwason,
zen-la ka ralé mwen, mwen pa rété fos
Pa ka konprann.
Sèten mwen ja mété santiman mwen déwò pou pran plas an kè a'w
Lodè lanmou a'w si mwen touléjou
Sa pou nou fè ansanm pòkò menm koumansé, ô doudou dou
E é sa pa vré
Ki sa pou fè, pou wè'w, sé sik sosé dan miel
E é sa pa vré
Ki sa pou fè, pou wè'w, sé sik sosé dan miel
Kè a'w vini fret
Mé ki sa ou ka krenn
Mwen sav pa ni rézon, woy ! pou ou pé pè
Bonné-a toupré
Nou pé menm mannié'y
Si nou pa ka pran gad
An jou i ké ja pran gran chimen.
Pou rikopié teks-tala, nou sèvi létid GEREC-F liméro 2
Posté le: 11 Mai 2004 14:39 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Man kité poèm-la menm manniè yo té mété'y déwò an lanné 1977 ;
(menm lotograf, menm ti défo teknik - coquilles -, menm pézantasion).
DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°25 Vendredi 29 avril 1977
KANN
On pièce-kann
on nhom'
on sabe.
Cou-sabe en kann
cou-sabe en dlo-doubout',
cou-sabe en dlo.
Meim' ou touné-viré èvè chaltouné et lanpa
cou-sabe en can' pé-é jein sa' ba-ou rassou.
Zanpoule, mal-au-rein,
glan'-focé et crédi
pa crêil si ou vlé.
Cou-sabe en kann : varé sans pren.
Cou-sabe en kann : cou-sabe en dlo.
Lanné-cannêl
Lhê a richèsse cé en moi-d'mars ;
Kann-la doubout' et dou kon nêg-en-sac
et siro ka fen' kann !
Nou-toute fè-la-coupe en moi-d'mars.
Missié-la ban-nou tan richesse
ki fo-nou té ven' bêf lhê récote fini
pou té péyé crédi déro !
Ce en moi-d'mars lanné-cannêl alo
missié-la ké détéré ja-la ki séré an can'-la ?
nèye
Nou bourré tè, sillonné tê,
planté kann, sêclé kann , dépayé kann, engréyé kann,
coupé kann maré kann, lévé kann, chayé kann,
vann kann an-nou ba missié-la.
Missié-la pézé daré an-nou en-lê balans a-i.
Missié-la kalkilé richêsse a daré an-nou.
Missié-la ban-nou lajan i té vlé pour daré an-nou.
Et lhê nou sêvi toute-moune a-dan,
nou fê nêye !
Rhom' a kann an-nou a pa richêsse pou nou
Neye !
Bagasse a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye !
Mélasse a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye !
Zékime a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye !
Suê a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye
Soufrance a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye !
Apré, missié-la ka vann ban-nou a pri i vlé.
Et nou boké !
baye bal
Epi toute cé grate-la-ça
missié-la et ban'-élo a-i ka baye bal.
Baye pou bal.
nou connêt baye bale aussi.
Et a-pa boule-dê-mente !
Nou ka tann ri a-yo, mizic a bal a-yo.
Mé ta-lhè yo ké tann papale a bale an-nou !
Janmé-mondié !
Posté le: 13 Mai 2004 13:27 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Man kité poèm-la menm manniè yo té mété'y déwò an lanné 1977 ;
(menm lotograf, menm ti défo teknik - coquilles -, menm pézantasion).
DJOK
HEBDOMADAIRE
Le journal de la communauté antillaise
N°42 Vendredi 21 octobre 1977
MAKAK BA CHIYEN TÉ-KOWSOL
Hé crik ! Hé crak !
Crik crak !
Listicrik ! Listicrak !
Lé rivé pou palé
Lé rivé pou tandé
Lé rivé pou kouté
Yon jou bon siro si la tè, pa té kon tin-
n bëtt dou boutt si dé pié; Tan siro,
bon tan pou bett a quatt patt.
Chiyen té maitt a toutt moun'n pa té
ni bosco pli ki chiyen.
Selman, tout bitin paté ka maché
dwètt. Chiyen Rwa té ka fouyé-ou !
san a toutt bett té ka maché kon san-
sann di alé fout.
Hé crik ! Hé crak !
Lè rivè pou palé...
Min pi bel-la dèyè ! Makak ki pa hon-
pan-pann anlè on cocoyé, ka voyé on
zié triss-triss assi sa i ka vwè. I rété, i
hélé :
Tonnè, kimafouti kouyonad é sa
on ? an ké fè chiyen môdé tchè-a ï.
Panan tan-la, Chiyen rwa ka manjé tou
sa lézott obijé pôté ba ï, min makak
pépa dasann, chiyen ké bayé dèyè-ï,
pass chyen té sav ki makak pli savan
ki-ï.
Hé crik ! Hé crak !
Ouvè zié, pou diviné :
- On roch sôti anba fèye, i pété
po ! Dlo coulé, é vent-a ï blan,
ka inyé ? Réponn sa ki pé (On
(...) ki tonbé)
- Syel san nïaj, ka i yé ? (nomm
sa fanm)
- Neg a tett rèd, yo ba ou li, ou
séré-ï ! Tonnè si zot touvé an ka
pé (lanmin)
Hé crik, hé crak
Lè rivé pou kouté
Mé macak lan mwatié chimin anlè
cocoyé-la. Lè solèye kouché, macak
pwan toutt foss li, i désann, é ranmassé
toutt zèb i konnett.
Dépi lontan, on bett-ka-gadé té dili fè
sa, si i vlé maché si patt dèyè-a ï, é si i
vlé ki chiyen lass fè moun vwè mizè.
Lakoum ! Tôbôlongo ! I bolong !
Kong ! Lakoum ! Makak ka hélé pan-
dan i ka raché zèb (té ni patcharli,
zanana marron, can prié, coklaya,
siminn kontra, côrôssol). I viré fè on
bon té a côrôssol, lè té byen bouyi, té
ka fè on ti clèté, la linn té lan mwatié
syel.
- bô, bô, bô. I congné si pott a
chyen rwa
- Ka ï la ? mandé chyen
- Cé mwin makak, ki vinn di ou
ki cé ou ki pli fô
Hé crik, hé crak !
- Lè ou ka soti, ou ni dé chimin
pou aye minm koté-la. fô-ou
pran yo dé, ka sa yé ?
- Ha ! chatt manjé lang a zott !
- Tonnè ! la kou dô !
- Ha ! di brèze pou chalè monté
- La kou dô ?
- Non, la kou pa ka dômi
Hé alô, zô pa touvé ! (pantalon)
Tan la zô pwan pou touvé, makak épi
chiyen ja vinn byen. Yo ja bo dé bo.
Toutt bett a pwel kontan.
- Min ka ou pôté la-on, konpè ?
- Ah ! Komm an savé ou ka bon
bansé byen, an di si an poté on
té ba-ou, sa ké fè-ou plézi !
- Konpè ! Konpè makak, an
kontan minm, minm
Chiyen rwa, majôdomm, sèvi, toutt
kalité bett alantou chiyen é dé fimèl
sèpan ka dansé ba yo on dansé kon sè-
pan tou sel sa fè. E yo ka bwè. Toutt
chiyen, sôf makak...
Hé crik ! Hé crak !
Lè rivé, lè rivé
- On manzell plin tett a li dlo, é
mété dé min si coté. Ah di fé
kako ! (on tasse)
Jik a lè zô touvé, chiyen pwan somyèye,
é makak pofité konpé boutt tché a
chyen, razé toutt kô-a ï, é brilé toutt
cé pwèl-la. I mété ka soté alantou difé-
la. Ka hélé.
- Lakoum koumla balomm kon-
tong tong kong
- La kong tam-tam koumla !
E piti a piti, makak doubout si dé pié
a-li, piti a piti difé la étinn.
É lè chiyen lévé, i vwè toutouni, la pè
pwan-ï, i kouri kaché-ï. E kom makak
té douboutt si patt dèyè a-li, i vini
moun, chiyen pa rèkonnet-li.
Dépi jou lasa, chiyen vé pa vwè pon
makak, mé i esklav a on makak. I pa
savé sa.
Posté le: 14 Mai 2004 22:50 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
Man kité poèm-la menm manniè yo té mété'y déwò an lanné 1977 ;
(menm lotograf, menm ti défo teknik - coquilles -, menm pézantasion).
Yo pa matjé non moun-la ki ékri tesk-tala.
AUJOURD'HUI DIMANCHE
Hebdomadaire chrétien de la Martinique
N°490 9 janvier1972
Vaut mié piti cas'ou
qui grand à case les autt'
Ratt la ville ! yo vanta et yo
comparaison ! yo prélè... I foc
tenn' yo palé ! quand yo joinn
Ratt' la campagn !...
En jou Ratt' la ville invité
Ratt' la campagn... i dit i : com-
pè ça ou fait, en jou vini déjeu-
nin épi moin...moin ka habité
rout' Didier, quartier gros tchap,
ou pas kaille regrété minnin
madanme ou. Et pi deïè dos yo,
i coummnencé ka crié yo « bitac-
co... Zabitant, bête la boue,
Koutcha, ku yo cé dé couyon
yo poussé en l'église pou
yo té ça tiré en caca chien...
Foc montré y chumin la ville.
A pas insisté vini mangé, vini
mangé. Bitacco accepté, pauvre
boug. Et quand jou à vini, i
prend taxi ï descenn' en ville.
Quand ï rivé en ville i baille
monter la route Didier. Quand
i rivé té ni glace ka cléré bel
tapis, rideaux, bel l'argenterie,
bel lumiè électricité, épi guir-
lande toute qualité coulè.
Quand mon boug ouè tout
ça, i tombé ébloui.
Et pas minme paler bon di vin
qui té ka couler et mangé qui
té ni ! En ni tchoué causé à :
(Pâté-en-pot, crâbe farci, jam-
bon, poisson rôti, gigot cabritt',
choux palmiste, tout' qualité,
fromage, épi paindoux, sorbet
biscuit de sauvoff, toute qualité
fine gourmandise, épi corbeil de
fruit.) Quand Bitacco gadé tout
ça, i dit : messié, messié, méssié,
mi bon pâturage, moin pas coué
moin kaille viré monté en bois
encô.
A pinne yo coummencé man-
ger, mi yo ten-n pieds ka maché,
Rap ! yo pété-i, yo courri serrer
en silence et en recueillement,
yo ka couté sans prend l'espira-
tion, la queue yo en trompette.
Quand désod' la fini, Ratt
la vile dit Bitacco vini pou yo
fini manger.
Bitacco répon-n' li :
— I ka pati cas' li, i l'heu
pou ï rimonté bois léza.
Ratt' la ville étonné, mandé
missié ça qui rivé-i.
— Mon chè, répon-n Bitacco.
Dans bitation, pas ni tout ça
zaffè. Pas ni pâté-en-pot, pas ni
gigot cabritt', pas ni paindoux
con ça, pas ni jambon non pli.
Mais min-m' si cé lan mori
rôti nou ka mangé, nou ka
mangé'i tranquill'. Coeu nous pas
ka sauter. Alos compè moin ka
dit ou, cé dénié fois moin vini
cas'ou. Epi Bitacco pété-ï monter.
En chance encô man Bitacco
té rufusé vini, passe qui i té ni
deux iche ka baille téter. Laitt'
li té ké touné.
(Vaut mié piti cas' ou, qui
grand à cas les att'.)
Posté le: 15 Mai 2004 06:41 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
AUJOURD'HUI DIMANCHE
Hebdomadaire chrétien de la Martinique
N°491 16 janvier 1972
Femm' ce chatt'
Man-maill' la, femm' cé chatt' ;
bagaill' ta là bien vrai ; planté i
i ka lévé.
En ni gader ti-femm' ta là qui
ka vini là a.
Quand mri manzell' mô, pas
ni longtemps du ça ma pauv',
si ou té ouè manzell' là, i té
paré pou i té suiv' nhomme' la
dans cerceuil là. I pléré, i rhè-
lé, i chialé... i dit n'honm' la
virer chèché ï, madamman' lé mô
i pas ça mô, i tombé l'état ; yo
pigé sel dans pié ï, yo frotter
i l'éthè, épi rhum camfré ; yo
baill' du thé corrosol, du thé
pays, rien a fait, madanm' ka
roulé à terre inconsolable.
Quand papa ïrouè ça i essayé
consoler ï ; cé pas en n'homm'
qui sot' ni couyon, i ça palé. I
dit ï con ça : - iche moin assez
pleurer ou kaï fatigué deux zieux
ou ; mari ou pas kaï virer, i pati
i bien pati ; en bateau qui cou-
lé pa ka empéché les autt'
naviguer. N'homm' la mô
i bien mô, ou kaï vite rumaïer.
Ou cé en trop belle femm' pou
ou rété à sec. En ni songé iche
moin, quand ou té jeune fill à
caz' moin, quantité jeune boug
prèlè qui té ka fait ou grand
coup du chapeau ; té ni en lot
massibol qui té ka maché
dè ïè ou ; et, ni ion-n' moin
connait', qui quand ou vini maïé,
missié trappé en gros... en gros
chuveau, qui gros chuveu. Et
moin peu dit ou qui cé pas en
premié vini, cé en homm' de
bien de bonne famille, i gentil,
i saympat, i ka roulé en bel
l'auto, épi i ça débrouillé cô ï
enfin assez causer, après nous kaï
paler.
Manzell' crié, en moué... dit cé
mô i lé mô, ou bien i ka allé fait
cô i ma sœu.
Papa i rhaussé z'épaul ; Quitté
manzell' fait sotte...
Mari i monté tout seul, parait'
douvant Bon Dié. Madam resté,
crasée, flapie, défigurée, a peu
près deux sumainne. Voil' nouè
couvé manzell' ka trainé juss
en péi i. Tout' moun' prend
pâ pein' i.
Tout' moun' ka dit « pauv' ti
femm' la » mais cé parol' a qui
longue.
Deux sumainne après ça, man-
zell' tiré voil'a, tiré z'anneau
nouè a, i metter la creol'i, collier
chou, chain' fôça i ; ah ! frè-
dem, pas palé trop fô. I rangé
robe nouè a, brisquant pacé
ayen. I défrisé chuveu i, rouge
aux lève, zong li verni ka cléré
et souci i en colori panaché ;
pas minme palé, cé baill' l'ai
pou i rondi...
Deux zieux i ka fait feu d'arti-
fice, en seul l'odeu lotion, plus
bon qualité lotion qui en maga-
sin la rue (Victor-Hugo). Quand
mamzell ka passer, tout jeun'
prèlè ka rété dubout pou gadé
i passer ; foc ou rouè i maché,
tout' rein i ka dévisser, à foce
i ka brinnim ou cé dit en titane
de velou qui ka monter la fête
Gondeau...
Epi i boder Papa i, i mander i
éti n'honme gentil, prélè a qui
ka roulé en bel l'auto a ité palé
i la ? Papa i invité n'honme là a
dîner, quand mamzell' ouè mis-
sié rivé, tout dent i fait sic !
Jôdi yo ka ouè tout les souè à
neuf heu.
Yo ja ka fréquenter pou yo bien-
tôt mailler ; ni deux mois
seulement mari a mô.
Ça zot' ka dit du ça ?
Est-ce en femm' cé en chatt'?
Posté le: 15 Mai 2004 18:47 Sujet du message: Sa moun ékri an Kréyol antan lontan. XIII An Kont Gwadloup
An kont pou fini jounen-yan.
DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°2 Semaine du 19 au 26 novembre 1976
Pouki lapin pa ni latché ?
An tan lontan, té ni dé zanmi. Yonn sé té Konpè Lapin é lot la
sété konpè Zanba.
On jou, Konpè Zanba pa té ni ni difé pou i té limé chabon a-ye.
Alo, i voyé ti moun' a-ye aca Lapin mané-ye tiboin difé. Ti-moun' la
alé, i fouapé é i rantré, i touvé Konpè Lapin ka fri pouason. Alo i di :
- Kompè, ka ou ka fri la on ?
Lapin réponn kon sa sé on pouason i soti kyinn adan létan a Konpè
Li Roua. Timoun' la di :
- Ban gouté an ti moso.
Lè ti moun-la gouté pouason la, i di
-Manmans ! Sa bon minm !
I soti, i maté, i fè un paké maji. Yo vinim yo ba-ye difé la é i pati.
Lè i rivé lanmotié chimin, i kalkilé, i graté tèt a-ye èvè i étinn difé la.
Wop ! i outouné. Rivé aca Lapin, i di :
- Konpè, ou pa sav, on ? Difé la étinn ou.
Yo ba-ye difé, you wouba-ye on dot moso pouason. I mété-ye an
zong a-ye é i chapé. Lè i rantré a caze-aye, i di Zanba :
- Apa, o ? Mi difé la. Min ou vouè Lapin, i ban moin gouté pouason.
Min kom an chonjé-ou, an mété ti moso adan zong anmoin.
Lè Zanba sousé zong a ti moun a-ye, i soté, i maté, i fè minm bitin
ki ti boug-la. Apré sa, i kouri aca Lapin é i mandé-ye ola i pran sa.
Lapin réponn sé adan létan a Konpè Li Roua. Lapin roudi-ye anko
- Si ou vlé, nou ké alé dèmin granbonnè matin lè (...) chanté.
Tout lannuit, Zanba rété ka ranjé kannapeèch a-ye. I gadé anlè vié
Kastiol a-ye la, i vouè sink-è dmatin. I monté asi on léchèl. I mété-ye
ka krié : (...), (...) ! Min i pa konnèt chanté. Lapin sav apa
on (...). I di Zanba kon sa :
- Manti a-ou, foutin Lapin. Aye kouché pou ou domi toujou. I
poko lè.
(...) vin chanté aprézan. Konpè Lapin pran Kanapèch a-ye é yo
pati. Konpè Lapin ja konnèt la pou i mété-ye. I vini, i pran lak a-ye, i
fouyé-ye an zin a-ye épi i voyé zink la fap.
Zanba aye doubout anlè on roch an mitan dlo la. Min la, telman ni
kouran, pouason pa ka gè vin'. Konpè Lapin ba-ou : ta, ta-ta. I kyinn
on prèmié, i kyinn on dézièm, i kyinn on touazièm. Lè Zanba voué i
poko kyinn pon pouason, é sé manjé i ka ba pouason manjé, i kouri
owa Lapin. I ba ye on kiok. Lapin tonbé an dlo. I manké néyé. I té
ni on mamal van ! Pouason té ka soti an bouch a-ye : « vyou, vyou » !
Zanba rivé a plin on sak.
Apré sa, yo bokanté plas. Zanba mété linn a-ye ; pon pouasson pa
jin vinn.
Lè i té siz-è, yo déviré. Min Zanba anrajé, i pran on sel sak pouasson.
E davoua sé on léfan, vant a-ye pa ka plin fasil. Lapin sav Zanba té
toujou vinn volé pouason a-ye. I pran on pikoua é i fouyé an tou a
toua mèt fondè. Pou minui, Zanba rivé. I fouré min a-ye la « blo » !
On paké vésel tonbé « blip » !
Lapin té an kouch a-ye. I pa té ka domi, i rété, i di :
- Pooo ! Ki blogodo ésa, on ? I pa minm' sa volé.
Rivé an lè, i kinbé Zanba, i maré-ye anlè on piéboua, i pran on fè
10, i chofé-ye. Bitin la vin' rouj, i vin' blan. I lévé ké a Zanba ééi fouyé-ye
« kious » ! Zanbla krié, i krié. Apré sa, Zanba rivé chapé, i pran dlo i
voyé asi dada-ye épi i kouri anba an pié sirel. Lapin monté anlè pied
sirel la, i voyé grinn a sirel anlè dada a Zanba; Zanba la : «Aa, mouch a
aa mouch a !». I gadé an lè, i di :
- Gay la Lapin ka fè jé èvè moin !
I kouri monté an piéboua la. I kinbé Lapin, I kinbé Lapin, i lévé'ye.
Tout moun' sav Lapin savan kon piad. I palé ba Zanba :
- Si ou vouè on lagué moin anlè roch, an pé ké mo ; si ou vouè ou
lagué moin anlè paye, an ké mo.
Kouyon la lagué Lapin anlè paye. Alos, Lapin mété-ye ka ri : « Kra,
kra, kra ».
Zanba touvé-je anrajé. I pran on tol, i voyé-ye. Ké a Lapin koupé la
minm'.
Sé dépi sa Lapin pa ni ké.