Sa ka fè nanni nannan moun ka ékri an kréyol, mé nou pa ka touvé adan libréri sé teks-la ki sòti ni dizan , ventan, trantan...
E menm an bibliotek sa pé red pou trouvé yo.
Mi dé piti pour jòdijou, vandrèdi 31 oktob 2003
Man kité teks-la menm mannyè-a yo pibliyé'yi (menm lotograf, menm ti défo teknik -coquilles-)
Pran pié zot !
---------------------------------------------
Antilla Kréyòl N°15 Juin 1995.
Banbòch lèspri pawòl nou
Hugues Charlec ! Sa ki'y ?
Sé an jenn matinitjé ki pasé douz lanné andéwò Matinik.
I té pati épi Matinik anlè do'y adan an sak bwano.
Jòdi i toujou épi péyi-a, menm si sé adan an sak an tjui i ka pòté'y.
H. Charlec ka jwé gita, ka chanté é matjé yonndé pawòl adan lanng manman'y.
I ba nou an ti mòso nan fontjè'y.
Tout pawòl H. Charlec sé an rèl* pou Matinik ta matinitjé, pou rété Matinik.
I pa ka bliyé nonpi sé frè Lakarayib-Ia.
Nou an lè oti yo ka palé anchay di désan lanné Larivolisyon sé Fransé-a, di libèté é an menm balan an nou an lè oti yo ka palé di Léwòp tou.
Tout bagay-Ia ka Iyenné kòy.
6 désanm 89 té ni 28 lanné Fanon mò.
Fanon té ka goumen padavwè i pa té ka pwan zafè ni moun ki anbajouk.
I té ka palé tou di Léwòp.
Nou ka ritjenn an pawòl Fanon asou Léwòp : «Ladjé Léwòp-tala, ki pa ka fini rété palé di moun-moun-moun, toupannan i ka tjwé yo é sèk anlè yo nan tout ti kwen lari lakay Ii é tout koté i jwenn yo asou latè».
(Quittons cette Europe qui n'en finit pas de parler de l'homme : tout en le massacrant partout où elle le rencontre à tous les coins de ses propres rues, à tous les coins du monde).
Dapré H. Charlec tout sé lidé Fanon an ka alé nan larèl li é sa vini an jou non kabèch* Ii di fè yonndé pawòl ba Fanon.
I kriyé sa : «Fwanzy».
Mandibèlè
H. Charlec - Fwanzy
Mi an gout dlo anlè jaden'w
An ti chichi pou pa lévé'w
Jiskont pou di'w nou tann, nou tann
Fwanzy
An ti wouzé mwen lé jété
Pas grenn-Ian ou simen an bon
Pis ga boujon ki za pété
Fwanzy
Di mwen si ou jwenn anlè mòn-Ian
Moun-Ian ki makayé dlo nou an
Pou nou pa sa lavé rad nou
An kou sé wou
An kou sé king
Chak réyon solèy nou voyé
Poutji lannuit za fèt anlè'y blip
Fwanzy
Mwen près anvi di ou disparèt
Ga dépi jou sé wou ki wa
É ou sav sé pa sa ou té lé
Mé lè ou disparèt fè kon gran moun
Ki pati kontan pas yich yo
Za djòk pou yo menyen koutla,
Pou travèsé lajeng lavi.
*rèl : cri. Kabèch : tête
Banbôch : grande fête
H. Charlec - IIizyon mové
Ou wè ilizyon mové
É ou mété pyé'w atè
Mé makadanm-Ian ka brilé
Kon wòch larivyè an karenm
Pou tjwé piman yo simen sik
Pou vakabon pa kasé bal
É yo swèf an lavi ki dous
Sik-sosé-nan-myèl sé pa pou'w
É ou di landjèt patat-(...)
Mé ou za two malélivé
Dépi manjé tjwit ou manjé.
Menm pwèl menm bèt
Kitan nou ké pran lanmen
Pou kasé an zwèl séré
Fòk touvé sa ki séré
É ! fwè'w la ka pran fè-a
Ka vini chaché lavi jik bò kay ou a
Ki i dominitjen, ki i sent lisyen
Ki i ayisyen
I za lè pou ba yo lanmen
Poutji sé yo ki ka fè si
Ou lé goumen pou sa ki ta'w
Fwè nou za las pwan kou an do
Mé nou pa anpil ka brennen
Fwè nou ka tonbé Sowéto
Nou pa ka santi nou jennen
Dékatjé nou za dékatjé
Nou pou ni an gout san toupatou
Dékatjé nou za dékatjé
Nou pou ni an fwè Azani
Nou pou ni an fwè Kanaki
Nou pou ni an fwè Ayiti
Nou pou ni an fwè Sent-Lisi.